Horizonty to Future

 Deň trinásty.  Nie sme vôbec poverčiví. Nechávame si posledný deň v škole na trinásty deň. Opäť používame komínovú rúru za rosničku. Predpovedá pekný deň. Kto si zoberie posledné zakývanie na autobus na starosti? Prvé dni to bolo čudné a trochu sa i hanbili. Ale dnes už kývanie je úplne bežné. Toto je takzvané dupľované. Z horného poschodia už vidno dievčatá. Asi ani netreba hovoriť, že je v buse celkom živo. Toľko sme toho dnes prežili, že by sme nemali nič písať, iba fotky pridávať. V škole prezentujeme projekty, potom lúčenie a ponáhľame sa na Bray s Gerrym. Nerozvážne sme si sľúbili, že ak bude dnes slnečno, vlezieme do vôd Írskeho mora. Prvý prezentujú Denis, Dominik a Pier. Téma je recycling. Pravdaže dodajú tomu aj kúsok show. Prídu na rad dievčatá a ich packaging. Aké skvelé nápady. Porovnávajú bomby do kúpeľa z reťazca s tými, ktoré sú od lokálneho remeselného výrobcu. Skvelý nápad ako poukázať, že síce je to drahšie, ale odpadá starosť s plastovým obalom. Réka, Nina a Petra

Deň dvanásty.  Zvedavo pozeráme cez strešné okno v obývačke. Je to možné? Naozaj padajú vločky veľké ako kapce? Sme predsa navyknutí i na veľké mrazy, čože je to týchto päť stupňou. Ale to vlhko a slano od mora zalieza do špiku kostí. Už iba zagúľame očami. Obliekame vrstvu navyše. Včera sme sa rozpŕchli na všetky strany, takže dnes pre zmenu, ideme vo dvojici ako prváci, nech tú dublinskú ulicu trochu osviežime. Vôbec by nám nevadilo, keby sme i dnes na hodine interaktívne behali po ulici. Pracujeme na projektoch v uvoľnenej atmosfére. Dominik má z práce úplne čierne prsty. Asi mal použiť na zotretie tabule dačo iné. Ahmed z Bulharska, radí  (asi) aké i/y  sa v slove píše. Lenže angličtina, našťastie, vybrané slová nemá. V slovnom prejave medzi nami, veľa spomíname na cenné rady, našej milej slovenčinárky. Dostávame správu, že práve neprší a do múzea Dublinia je to pešo tak dvadsať minút. Prestávku si skrátime a už pripravení čakáme na chodbe.  Asi najbližšie k povinnej výbave pribalí

 Deň jedenásty. Ráno na nás nakúka slniečko, ale sme vyrovnaní s možnou zmenou počasia. Veľmi príjemne bol vykúrený autobus. Usadili sme sa a viezli. Úplná rutina. Je streda a pobyt sa nám kráti. Je to neuveriteľné. Ale sobota sa stále zdá byť ďaleko.  Na dnes si jednohlasne decká odsúhlasili poobedie s lovom na darčeky. Dokonca aj chlapci vehementne súhlasili. Lenže je pred nami ešte škola a hneď z rána úloha. Posielame trojice, každú iným smerom, do školy sa musia dostať sami. Nemajte obavy, je to cez pešie zóny a nehustú premávku. Overili sme si, že je na nich spoľahnutie. Nestratia sa vo veľkom svete.  V triede sa všetko tají, ako vidno spoza žalúzií, pilne sa pracuje na projektoch. A že sú na mobiloch, zdanie klame, je to nástroj pre vyhľadanie informácie. Ešte dva dni a bude sa prezentovať. Stihnú to alebo budú dorábať na poslednú chvíľu. Nikto ešte nemyslí na poobedňajšie nákupy. (asi) Potrebujeme si aj trochu vydýchnuť. Po škole počítame, koľko času potrebujeme a hoci je iba st