14. február, Dublin

Deň druhý...

Náš druhý, hoci prvý deň v škole, sme si vybrali tak príhodne, rovno na Valentína. Ponúkame sa navzájom želé srdiečkami a darujeme ponúknutým úsmev na tvári.  Neskôr sme sa dozvedeli, že to ten Valentín vznikol práve tu, v Dubline. 

 

Rútime sa dole ulicou ako valiace sa kamene. Tak zamyslení nad otázkami čo nás čaká, že sme zabudli dať si dole rúška. 

Nájsť tie správne dvere bol veru problém, lebo Google Earth nám poukazoval všetko možné, len nie tieto. Čakali však na nás pred dverami, bolo zrejmé, že sme si neistí, hneď sa prihovorili, či sme to my. Stúpame úzkym schodiskom. V škole čosi prerábajú a teraz si museli vypomôcť náhradnými priestormi. Stiesnené ale celkom útulné. Až na to neustále vetranie.

Nenechajte sa oklamať, v pravo v rohu nesedí s nami Billie Eilish. Sú s nami naší írski spolužiaci: Marica, Dara, Sean, Aaron a Kamil. Decká si rýchlo vedia nájsť kamarátov.  

V škole máme tému digital footprint. Sú to stopy, ktoré zanechávame používaním internetu.  Hneď sme dostali aj domácu úlohu. Opýtať sa v host families, koľko času strávia s mobilom či tabletom v ruke. Pozoruhodne, odpovede sú podobné ako u nás, niekedy viac a niekedy menej. A tu sú naše čierne dvere.

Na poobedie sme zasadli na poradu. A hneď sa pani pri pulte prihovárala v ľúbozvučnej slovenčine. Káva, čaj, horúca čokoláda či jahodové čosi, tak toto  je tá slávna Starbucks coffee.

Na tento prvý dublinský most sme uzamkli naše prvé želania. Už v prvý deň vykonali Wish rituál. Každý, kto sa sem vráti, má za úlohu skontrolovať náš ochraňujúci zámok 

Na čas sme sa vrátili pred školu a Garry nás zobral mestom. Dozvedeli sme sa, že to bolo vikingské mesto a že rozhodne na prilbách nenosili žiadne rohy. Boli veľmi čistotní, umývali sa raz za týždeň kým ostatné kmene raz za rok. A tiež sa radi parádili, preto sa našlo po nich toľko hrebeňov. 

 

Náš sprievodca nás zobral tiež do najslávnejšieho fish and chips a kúpil nám írske hranolky. Tie teda boli jedna báseň, jemne preliate octom. Pravdaže sa musíme na nejaké vybrať neskôr. A na fotke pred The Temple baromje s nami aj Garry. Mimochodom, írsky spisovateľ. 

Pozoruhodne, z prechádzok najviac ohlasu mala Love lane a možnosť popísať stenu. 
Keďže bolo toho Valentína, pridali sme svoju street art na múr tiež. Asi v každom z nás drieme kúsok grafiťáka.

Tu sme my.

Na prvý deň toho bolo celkom dosť a hlavne, že nám počasie vyšlo, nezmokli sme a sme doma. Zasadli si k večeri a niektorí už k dvojhodinovým rozhovorom. Kde inde spíkovať po anglicky ak nie tu. Pre našich rodičov posielame valentínkovský pozdrav na diaľku.

Na koniec dňa už iba taká jedna trošičku ťažšia otázka. Aké je číslo nášho autobusu?