18. februára, Eunica

Deň šiesty.

Veľa počuť o Eunice, čo prinesie silný vietor, búrku a  sneh. Neskúsene veľmi neveríme. Lebo nám sa zdá, že ráno je ako každé iné. Čiže tu majú búrku stále alebo je to normálne, že je  počasie aprílové aj v iné mesiace. 

A pridávame ešte jedno snežienkové more. 

Cestu do školy dávame v dvoch várkach. Asi aj tie autobusy utekali pred prichádzajúcou búrkou a išli o čosi skôr. Hravo sme si však poradili a prišli načas. Dnes je dôležitý deň. Bude sa prezentovať celotýždňová projektová práca. Nazrite do nášho zákulisia.

Sem  chodíme. Keď vojdete dnu, chodby sú jednosmerné, vyznačené šípkami. Takže, ak chcete napravo, musíte naľavo a potom to obísť dookola. Toto sú naše tímy, ktoré pracovali spolu na spoločnom projekte. Vytvoriť poster k svojej téme.

   

Ani jeden z nás sa veru nestratil a deti boli rovnocennými partnermi pre svojich írskych rovesníkov a v prezentácii projektu ich miestami jasne prevýšili. 

Zo školy sme odchádzali v slávnostnej nálade. Veď sme zvládli prvý týždeň. Lenže medzitým sa vonku naozaj rozpršalo a naše plány dostali trhliny. Od Anne, našej učiteľky, zaznela jedna múdra rada. Nič neplánujte. Majte iba alternatívy. Asi všetci sme sa zhodli, že najlepšie by bolo si sadnúť na teplý nápoj. Chceli sme pôvodne do Trinity College. Lenže na podiv, ako sme oddychovali,  rozsvietilo sa slnko a za oknom fastfoodu bolo neskutočne príjemne teplo. V pohodlí sme sledovali kombináciu slnka, Eunice a nezdravého obeda. 

A keď sme usúdili, že to je vonku pohoda, spustil sa vietor. Ale medzi domami ho nebolo tak cítiť. Ostali sme radšej v meste a poobzerali sa po okolitých uličkách. Nebola to aktivita pre chalanov, až kým neobjavili GameStop, obchod s hrami. Tam sa veru našli. 

Dominik si nepýta spare change, čiže drobné, odvážne sa poduja zistiť či sa to sype dážď, sneh alebo krúpy.  Nuž posúďte čo to má na čiapke sami.

Keď sa dobre pozriete na obrázok, správne vidíte, že svieti slnko. Medzi tou hornou fotkou a tou spodnou, ušlo sotva tridsať sekúnd. Isto nám odpustíte, že sme dnes obišli Trinity College.

Čas ubehol celkom rýchlo a potrebujeme aj takéto dni, keď sa vzdáme plánov a sme len tak. Šetríme tiež sily. Večer sa chystáme s dievčatami podniknúť inváziu do  Pavilion shopping centra. Pravdaže pod dozorom dospelého. Večer vonku riadne prituhlo.

Aha. A na fotkách vidíte kvety i na tých včerajších. To len tak. Odmieňame sa. Lebo podvihnú našu hlavu hore spod tlaku hodnôt sociálnych médií.

Odvážne sme sa v tej zime dotkli chladnej ocele dublinskej ihly (Spire). Koho je ktorá ruka? Hádajte!