23.3.2022, city

 Deň jedenásty.

Ráno na nás nakúka slniečko, ale sme vyrovnaní s možnou zmenou počasia. Veľmi príjemne bol vykúrený autobus. Usadili sme sa a viezli. Úplná rutina. Je streda a pobyt sa nám kráti. Je to neuveriteľné. Ale sobota sa stále zdá byť ďaleko. 

Na dnes si jednohlasne decká odsúhlasili poobedie s lovom na darčeky. Dokonca aj chlapci vehementne súhlasili. Lenže je pred nami ešte škola a hneď z rána úloha. Posielame trojice, každú iným smerom, do školy sa musia dostať sami. Nemajte obavy, je to cez pešie zóny a nehustú premávku. Overili sme si, že je na nich spoľahnutie. Nestratia sa vo veľkom svete. 

V triede sa všetko tají, ako vidno spoza žalúzií, pilne sa pracuje na projektoch. A že sú na mobiloch, zdanie klame, je to nástroj pre vyhľadanie informácie. Ešte dva dni a bude sa prezentovať. Stihnú to alebo budú dorábať na poslednú chvíľu. Nikto ešte nemyslí na poobedňajšie nákupy. (asi)

Potrebujeme si aj trochu vydýchnuť. Po škole počítame, koľko času potrebujeme a hoci je iba streda, do soboty už máme plný program. Dávame si rozchod na tri hodiny. Tu na fotke je Spire, každodenný "meeting point". Z ďaleka ju vidno a je právom naše stretávacie miesto. Po tejto ulici je to priamo na autobus. Zdá sa, že sa Spire stráca v nebi.

Ľudia sú tu veľmi starostliví  a majú toľko zvláštností. Zatiaľ čo oni nakupujú, obzerajú a  identifikujú sa v dave, pozrime sa na zaujímavé nápisy. V škole je takáto nástenka s drobnými radami.

Vonku uvidíte toľko nezvyčajných dopravných a iných značiek. Pre nás sú niektoré exotické, ale kvitujeme, že sa myslí na bezpečnosť.

                        

Nejako skúste trafiť, čo znamenajú a my sa vráťme k tomu, čo všetko sme nakúpili. Zistili sme, že stráviť tri hodinky v meste nie je veľa času. Spomíname si na prvé pohľady chalanov: "Nakupovať?".  Teraz sú s tým úplne v pohode. Ako stromčeky sme ovešaní papierovými taškami. Ale nič zbytočné, veď toľkí ste, čo na vás myslíme.

Rozhovory, kto čo našiel a videl, čo popritom zažil, patria tiež k socializácii. Kde majú aké skvelé ceny, bolo poučením pre všetkých, vrátane nás dospelých.  

Ono sa to zdá, že veľa, ale to je iba každá drobnosť v osobitnom balení. Chalani sa neradi fotia. Aspoň Pier nám vyšiel v ústrety a zapózoval s dámami.

Dominik nakupoval ozaj eko. Žiadna zbytočná taška navyše, všetko sa zmestilo do ruksaku a nebolo toho málo, doma uvidíte. Ako však obstoja naše kufre?

Spokojní sme dobyli mesto a roztatárení boli trochu hluční v buse. Nakoniec sa predsa len cez deň rozpršalo. Všetci prišli na to, že je celkom príjemné prečkať lejak vo vyhriatom obchode. Už ani netreba sledovať autobusové zastávky. Tak podvedome vycítime, že treba vystúpiť.

Na koniec dňa ostal ešte jeden nápis a s ním otázka, na koho sa asi myslí. Ak bude problém s jazykom, pokojne si pomôžte googlom. Je to pekný príklad, ako citlivo pomenovať veci.