19.2.2022, Malehide

Siedmy deň.

Konečne môžme spať dlho a ráno sa neponáhľať. Deti si užili doobedie, zatiaľ čo my sme striehli na počasie. Z predpovedí sa nám stavali dupkom vlasy. Ak šamani na púšti privolávajú dážď, my sme tí, ktorí im ho tam posielame. Náš zoznam potrebných vecí na dnes:

1. dobrá nálada (tri štvorlístky k tomu)

2. čiapka, rukavice a šál nesmú chýbať

3. pulóver, mikina a tepláky (pančušky, termo) do batohu dať je skvelý nápad

4. prišiplášť

5. pitie, jedlo, doklady, peniažky a iste leapcard

a ešte nabitý telefón

Uzimení vyrážame. Berieme stodvojku a ideme do malebnej dedinky Malehide. 

Referencie boli skvelé, ale čo s nimi, keď vám do nich naprší. Máme predsalen nadprirodzené schopnosti a zrazu sa zatvoria kohútiky. Dopršalo. K tejto zelenej romantike sme sa museli dopracovať súťažou v odhade. Nacvičili sme si ako merať, keď  nemáme po ruke meracie prístroje. Na sociálny odstup treba šesť a pol stopy. Nikto nevedel, kde presne sa ten "malahidský" hrad nachádza. Pozreli sme na mapu a natipovali, koľko krokov to bude po prvú hradnú bránu. Odmena sa môže zdať neatraktívna, no keksík Mila takto ďaleko chutí úžasne. Na dôvažok, víťaz bol vyzdvihnutý na plece.

Uhádli ste, bol to Viktor.

Celý areál je krásne odetý v zeleni a rozkvitnutý jarnými kvetmi. Dosť strašidelne bez farby nám zrúcaniny  pripomínali pochmúrne staro-anglické filmy, ale i Harryho Pottera. Rozhodne však nie sme bez hlavy.

Práve naopak. Sme veľmi kreatívni. Nelámeme si hlavu s platením sprievodcu a vymyslíme si vlastnú históriu hradu.  

V trojiciach a dvojiciach, ako prišiel lós, vytvárame sprievodcovské skupiny.  Na dvadsať minút sa oddelíme a prepisujeme dejiny. Každý má vymyslieť pravdivý či fiktívny príbeh zámku. Úlohy sa zhostia skvelo. Všetky príbehy sú krásne vymyslené a  interaktívne podané.

Rozhodnutie, kto je víťaz, je veľmi ťažké. Nepomohlo ani nahrávacie zariadenie na meranie potlesku. (mobil) Hlasujeme.... je to nerozhodné.... Denis gentlmensky ponúka nechať odmenu pre dievčenský tím..... Nakoniec odmenu schovávame ako poklad. Nech si ju víťazné tímy  pohľadajú.  

Toľko sme toho ešte mali na pláne. Lenže deň  má málo hodín, najmä keď neprší. Trošku sme sa išli zohriať do príjemne teplého café house, kde nás zastihli správy o vedení nad Švédmi. Teplo a sedenie, vrava návštevníkov, vykujúce slniečko, ukolísali nás do únavy. 

V našom Future tíme máme veľa športovcov. Tí vedia, že na zahnanie poobedných driemot je najlepšie rozhýbanie tela. DominikN dostáva zvláštnu úlohu, vyviesť nás z bludiska parku bez mobilu. Cestou obsadzujeme workoutové cvičisko. Pier a Viktor súťažia, kto bude prvý. 

 

Na vytrovené telo sa poberáme nájsť záplatu. My už vieme, že hľadáme preslávený malehideský Beshoff - Fish and Chips. Mnohí z nás nie sú rybí jedáci, ale zato ochutnáme. 
Počas čakania sa dozvedáme o olympijskej medaile. 

Poďme späť k nášmu obedu. Veľmi rýchlo ho pripravili. Ako na bežiacom páse sa predavačka pýta: soľ, ocot, tatárka?

Nikdy by sme neverili, keby sme to nezažili, že hranolky a ryba môžu tak skvelo chutiť. Jedli sme, ani čo by týždeň boli v hladomorni. Čo sme už naozaj nevládali, podelili sme sa s čajkami. 

Súrne sme sa museli poprechádzať, aby nám neodtrhlo gombíky. Na nábreží si dorobili ešte resty zo školy a potom sme sa potúlali popri pláži. Prekonali sme aj trochu strachu z blata. Veď sme tu na to, aby sme sa i zafúľali. Odliv a včerajšia búrka vyhodila na pláž opustenú plachetnicu. Postupne sme si ju podmanili, ako piráti z Karibiku. K obrázkom pridáme iba titulky.

na suchu

piráti

morská búrka

stroskotanci

Predsa len v každom z nás drieme fantázia a dobrodružstvo. Dary mora, vyplavené medúzy, zvláštne mušle, pieskové skicáre, súťaž v hádzaní žabiek. Veľa pohody. To sa už hráme ako tento psík na pláži.

 

Ako dobre, že sme sa ešte na začiatku učili skákať cez múrik. Zišlo sa to, keď sa nám cestou na zastávku postavil do cesty odvodňovací kanálik. I ten priniesol výzvy. Hoci pokojne stačilo pár krokov na bezpečné prekonanie. 

Jasné, že zážitok bol aj v autobuse. Keď nám nechcela čítačka zobrať jednu kartu, šofér volá: "Späť, treba ešte raz." Ema už nepočuje, tak opakujem po našsky. Vtom sa šofér ľúbozvučne ozve:  "Jej, veď vy ste Slováci, ja som z Bratislavy, tak nič netreba, pokračujte v nastupovaní."

Vezieme sa slovenským busom v Dubline. Zrkadlová otázka z neho. Prehodil si niekto miesto?