15.február, prekvapko

 Deň tretí...

Začíname sychravo. Zisťujeme, načo sú dobré v izbe dve rolety. Jedna na nevidenie z vonka a druhá na zateplenie. Funguje to.



Dnešný líder do školy je Petra. Má nás zaviesť rovno pred dvere. Trafí na prvý šup. Môžme sa na ňu spoľahnúť. Úloha je nie len trafiť, ale aj zodpovedne nás previesť úskaliami prechodov pre chodcov, ktoré tu nie sú veľmi populárne. No nemusíte mať obavu, že by sme to nedávali. Schválne, my vieme, ale či vy viete, na ktorú stranu sa musíte pozrieť, keď prechádzate cez cestu? (správnu odpoveď nájdete na konci) 





V rámci kultúrnej výmeny, v škole znel aj Mekky Žbirka a téma kyberšikany. Poobede sme začali úlohou, ako by prívítali na letisku fiktívnu pani učiteľku (požičali sme si Danku Horjanovú). Navrhli nápis, takže museli sa zorientovať vo veľkom svete a nájsť papierníctvo, zaobstarať písacie potreby. Luas (írska električka) nás zobrala do St. Stephans Green parku. A tímových aktivít nie je nikdy dosť. Vidíte, že nevedia čo ich čaká.



Papiere nám poslúžili, aby sme dodržali nielen odstup, ale aby to bolo aj trochu ťažšie a vyrovnalo rozdiely. Hralo sa o Kávenku či Horalku. Vytýčenú trasu bolo treba zvládnuť v najrýchlejšom čase. Všetci boli šikovní a rozdiely v časoch boli minimálne. Najrýchlejšie kolo dala Réka s Pierom, minútu pätnásť. Groupleaders boli porazení v priamom súboji so Simi a DominikoN.




Postupne si tiež zvykáme, že sa na nás pozerajú ľudia. A strhli sme aj taký mladý pár, tiež sa chytil za ruky a vybral sa parkom podľa nášho vzoru. Je dobré sa cítiť slobodným v duchu. Aj my sme na chvíľu zabudli na naše zväzujúce  postoje. Ako to bude spoločne ako tím?  Padla výzva na 40 sekundovú hranicu. Dajú to? Akú stratégiu zvolia? Potiahnu to silní chalani?




Výsledný čas ich sklamal, bola to takmer minúta. Výzvu upravujeme a spokojní budeme i s  prekonaním (pôvodného času). Decká sa zhrkli k porade, premyslieť čo nebolo dobré na prvom pokuse, ako vyriešiť, aby nešli niektorí príliš rýchlo a druhí príliš pomaly. Aké  tempo zvoliť? 




Na čelo sa postavila Ema, zobrala zodpovednosť a dostala dôveru. Tentokrát to vyzeralo veľmi nádejne, ale na prvý pokus sa nám reťaz roztrhla. No ten druhý to už istil a čas bol o desať sekúnd lepší. Keď ide o tím, nie je celkom dôležité dať do toho najviac sily. Dôležité je ju dať pre celok.




Naša tímová aktivita pokračovala ešte ďalej, ale nemyslite si, že sme boli iní ako ostatní. Na Grafton street sme neskôr stretli i takýchto utekajúcich.




A príprava privítania nášho fiktívneho hosťa pokračovala. Tím si navrhol nápis a každý mal spraviť jedno písmenko. Takmer sa to tak naozaj podarilo. Na písanie sme využívali všetky možné podložky naokolo. Strom, kolená i smetiak. 


               
             

Záverečná skúška v parku. Máme jedenásť písmeniek a desať párov rúk. Deti sa tešia, že ideme privítať pani učiteľku Danku. 




Ach áno, takto je to správne. Každý drží jedno písmenko. 





Na koniec už iba sľúbená správna odpoveď.



zdroj: https://www.flickr.com/photos/cityswift/49912474322











Comments