20.02.cinema

 Deň ôsmy.

Tak to je naozaj "raining cats and dogs". Znie to výstižnejšie ako naše "leje ako z krhly". Určite by ste nás na tejto fotke nespoznali, keby sme vám nepovedali, že sme to my. Nedeľu si chceme spraviť oddychovú, ale neostávame v posteli. 

Na obed sa už konečne naozaj zberáme do toho kina. Sme celkom opatrní. Autobusy chodia raz za hodinu. Pre istotu sme na zastávke dostatočne v predstihu. Veľmi dúfame, že sa to daždisko umúdri. Napriek pršiplášťom máme nohavice mokré. Z hlavnej ulice odbočíme do Pennyes, obchodu s oblečením z recyklovaných materiálov.  Chceme sa jednak  schovať pred dažďom a jednak si iba kúpiť na prezlečenie to, čo je na nás mokré. Asi obchod nie je celkom podľa módy, lebo baby hovoria, že už vyschli.

Pri automate na cukríky sú všetci v siedmom nebi. My zatiaľ kupujeme lístky. Vybrali sme si Toma Hollanda v Uncharted. Aké by to bolo kino bez.....bez pukancov a coly. Porcie sú také veľké, že nás spoza nich takmer nevidno. 

Dve hodinky v pohodlí kresla a za neustáleho chrumotu celkom dobre naladia. Je to záruka, že sa nebudete nudiť i keď vás film nebaví. Cinemaworld je ten správny názov pre toto kino. Predstavte si tri poschodia a prízemie. Hore vás vyvezú eskalátormi. Naša miestnosť má číslo sedemnásť. Koľko tých premietacích sál tu môže byť dokopy?

Po filme vyjdeme von a šibnutím čarovného prútika - neprší. Vydávame sa rýchlym krokom. (Nina a Réka udávajú tempo) na Grafton street vyobzerať obchody a nasať z atmosféry mesta. Napriek predchádzajúcemu lejaku je mesto stále rušné. Za všetky lákavé výklady  ponúkame pre dámy tento. (pozor, ceny sú v celých eurách)

Pravdaže sme našli čosi aj pre pánov, Remy Martin v exkluzívnom obale.

Z takéhoto dňa, nie sú deti uťahané, čo sa nedá povedať o dospelých členov našej výpravy.
Nálada je skvelá a čakanie na štyridsať trojku si krátime Karolom Duchoňom pred poľským sklepom.

Zajtra nás čaká už druhý týždeň. Kým prídeme domov, môžete podľa návodu zistiť, aký konzument pukancov ste.